Záhadná kniha
Milý denníček,
stalo sa to naozaj náhodou. Prisahám, že som jej nechcela... Nechcela vojsť do izby, ale keď som to zazrela pod posteľou. Ako vieš, nemáme blízky vzťah a myslela som si, že tam nájdem niečo, na čo by som s ňou mohla nadviazať rozhovor. A čím by som zaujala Constance... Lebo všetko, čo urobí Juliette, ju zaujme. A taktiež všetko, o čom hovorí, všetko, čo robí. Jednoducho Juliette je pre Constance dokonalou. Ale odbočujem od témy. Dvere boli pootvorené. Prekĺzla som malou medzerou, ktorou prenikalo dnu svetlo z chodby a osvetlovalo malým pásom kúsok izby. Tento malý zlomok svetla z chodby mi však úplne stačil. Pomaly sa mi podlomili kolená a kľakla som si k posteli. Roztrasenú ruku som ukryla pod posteľ a nahmatala som ňou niečo hrubé. Potiahla som to von. Zjavila sa predo mnou kniha viazaná v starej väzbe a navrchu s ošúchanými písmenami. Len veľmi ťažko som rozlúštila názov : Rituály čiernej mágie. Zdesene mi kniha vypadla z rúk, ako by ma popálila. Obzerala som si obrázok, ktorý ušiel predtým mojej pozornosti. Bol to veľký had obtočený na dýke, ktorá bola zabodnutá v človeku. Presnejšie ten had vychádzal akoby z jeho vnútra. Roztrasene som rukou opäť siahla pod posteľ a nahmatala niečo oveľa tenšie. Opatrne som to vybrala a predo mnou sa zjavili listy. Pomaly, tak, aby som ich nepokrčila, som vybrala obsah jedného listu a rýchlo som prebehla pohľadom vetu, napísanú v strede obrovského, takmer prázdneho listu:
Dnes večer, tam, kde zvyčajne, v ten istý čas ako zvyčajne.
Prezrela som si list, či nenájdem nejaký dátum, ale nič som nenašla. Zjavne to bolo v deň, keď list prišiel. Prezrela som si ostatné, ale obsahom sa príliš nelíšili. Ešte raz som si znechutene premerala strašne vyzerajúceho hada vyliezajúceho z človeka. Pošuchla som listy i knihu späť pod posteľ práve vo chvíli, keď sa zospodu ozval Juliettin znudený, podliezavý hlas:
,,Bonjour, mère!" Niečo ešte kričala na mamu, ale ja som ju nevnímala. Rýchlo som sa postavila a prešmykla som sa cez dvere späť na chodbu. Akurát som chcela otvoriť dvere na svojej izbe, ale zadržal ma Juliettin hlas. Ktorý výnimočne rozprával anglicky:
,,Ahahó, moja trápna sestrička..." Naschvál slovo trápna zdvôraznila a oprela sa ramenom o zárubňu dverí svojej izby. Pomaly som sa otočila a premerala som si ju. Dlhé blond vlasy mala voľne spustené a v nich na vrchu hlavy hniezdili čierne okuliare. Na mala sebe obtiahnuté kožené nohavice a koženú bundu, pod ktorou sa ukrývalo prosté biele tričko s nápisom I Rock ... Pochybujem, že by nejaký muž zostal odolný voči jej kráse. Pozrela som sa jej do studených modrých očí:
,,Nejdem sa s tebou hádať..." Vošla som do izby a s hlasným buchnutím som dvere zavrela. Stačila som však zachytiť jej poznámku:
,,Trápna neobľúbená sivá myš konečne zaliezla do svojho brlohu..." Sadla som si na posteľ a znechutene som sa pozrela von oknom. Spomenula som si na zlovestnú knihu pod sestrinou posteľou a na zložitú situáciu, v ktorej som sa ocitla. Aj keď ma Juliette nemá rada, tak ja ju áno. Ťažko však máš rád človeka, ktorý vás nenávidí. Čo bude pre ňu lepšie? Keď budem mlčať? Keď o tom niekomu poviem? Naozaj som zmätená, denníček. Neviem, čo mám robiť. A najhoršie je, že neviem, ako jej mám pomôcť... Preklínam celú tú bezmocnosť!